Naše zlepšovanie sa v nemalej miere odvíja od množstva času stráveného tréningom a hraním súťažných partií. Nie je ľahké si udržiavať výkonnosť dlhodobo. Kritickými obdobiami sú práve tie medzi turnajmi a súťažami. Tu je priestor na zaváhanie - veľa zlého robíme, ak v takýchto obdobiach nerobíme vôbec nič.
Mnohokrát sa Vaša predstava o hraní letných openov úplne líši od priania vašeho okolia, ktoré má odlišné predstavy o trávení voľného času a želá si tráviť letnú /aj zimnú/ dovolenku niekde pri mori. Chcem tým len povedať, že sú isté obmedzenia, ktoré nám spôsobujú väčšie pauzy a výpadky z herného rytmu. Šachová sezóna prebieha najmä počas zimných mesiacov, čo sa týka hlavne ligových súťazí. Aj v juniorskom šachu je prvý veľký vrchol sezóny, majstrovstvá republiky, práve v období od septembra do apríla. Potom veľmi často nastáva akési šachové prázdno... Juniori dobiehajú zameškané učivo v škole, seniori sa vyberú do svojich záhrad a sadov, iní si vyberú bicykle z garáží. Ostane iba hŕstka tých, ktorí vravia: „Hráme ďalej!“ Zväčša sú to tí, ktorí absolvovali úspešnú sezónu. Jedlom predsa rastie chuť...
Keďže píšem o najčastejších chybách mojich zverencov, jednou z častých chýb je práve neúmerne dlhé šachové prázdno, ktoré dopúšťame. Väčšinou to má spoločného menovateľa v neúspechu, či nedostatočnom zlepšení.
Existujú samozrejme aj prípady, kedy ide o objektívne príčiny, ako napríklad zdravotné dôvody. Takých prípadov sa aspoň v mnou sledovanej vzorke vyskytuje pomenej. Aj svetový hráč tenisu Rafael Nadal mal krízu kvôli zraneniu. Výsledky sa zhoršili, zaznamenal pokles v rebríčku, musel si dať prestávku... Má však svoj šport natoľko rád, že sa mu opäť podarilo dostať sa na výslnie.
Z času na čas sa isto zíde urobiť si v hlave poriadok a oddýchnuť si od kolobehu turnajov a súťaží. Môže to pomôcť získať potrebný odstup od vecí, načerpať novú energiu a získať novú motiváciu niečo v šachu dosiahnuť. V takomto prípade ale ide o cielenú pauzu, ktorá prispieva k zlepšovaniu.
Najčastejšie a najdlhšie pauzy mali u mňa Tí zverenci, ktorým sa práve nedarilo dosahovať športové výsledky, a to dokonca aj vtedy, kedy sa herne zlepšovali. Pridlhá prestávka je krokom späť. Z môjho poznania vyplýva, že hráči, ktorí pridlho pauzujú, nemajú dostatočnú motiváciu a počas dvoch mesiacov ničnerobenia sa ocitajú o ďalšie dva späť.
Na letnom šachovom sústredení s mládežou sa mi veľmi páčila replika na mnou použité: „ Niekedy je menej viac...“ kde mládež kontrovala: „ ... no áno! ...Ale viac, je stále viac...“ Môžeme tým mať na mysli, že aj keď hráme pekné partie, práve výhra je receptom proti únave, chorobe, bolesti. Výhra je receptom proti dlhej pauze. Povedzme si na rovinu, že nehráme preto, aby sme prehrávali.
Ak sme aj nemali sezónu podľa svojich predstáv, máme dostatočne radi šach, a chceme sa ním vážnejšie zaoberať aj naďalej, neprestaňme s ním držať kontakt. Zamerajme sa na tie oblasti, ktoré máme radi, to nás opätovne naladí na pozitívnu nôtu.
U nás doma žije šachom celá rodina – všetky tri generácie. Nie je to závislé od výsledkov, je to o emócii. Ak máme z niečoho radosť, nebudeme s tým prestávať.
Ja osobne by som už so šachom nevedel prestať.
Veľká vďaka patrí mojej manželke, ktorá túto moju diagnózu plne chápe. Dokonca pozná po mene takmer všetkých zverencov, ktorí sú u nás doma často na pretrase, niektorí z nich u nás doma aj pravidelne trénovali. Ona vie, že keď večer začnem pozerať nejaký film, že vydržím maximálne po prvý reklamný blok a večer zakončím pri knihe od Kasparova, či pri databáze. Už aj moja takmer trojročná dcéra si našla cestu k šachu a rozkladanie základnej pozície je v jej každodennom harmonograme. Keď jej poviem, že idem na tréning, občas sa ma opýta, či príde aj Jacky /Vlado Jacko/ :).
Zatiaľ to nevyzerá, že potrebujeme šachovú pauzu.
Kto má rád šach, ten si stále cestu k nemu nájde a nepotrebuje pridlhé prestávky. Aj keď prehry bolia, dôležité je to, čo bude, nie to, čo už bolo!