Poznáte meno Wolfgang Beltracchi? Tento Nemec je bezpochyby jedným z najgeniálnejších maliarov posledných desaťročí. Jeho diela visia (či skôr viseli) v desiatkach galérií po celom svete. A predsa ho ešte pred pár rokmi nepoznal vôbec nikto.
Beltracchi totiž pracoval inkognito. Bol dlhé roky profesionálnym falšovateľom umenia. Spolu so svojou ženou dokonale napodobňovali mnohých majstrov minulosti a zinkasovali za to milióny dolárov. Žili si ako králi: jachty, domy, šperky. Dnes sedia vo väzení.
O Beltracchim vzniklo viacero článkov a filmových dokumentov. Nie preto, že by niekto súhlasil s mravnou stránkou jeho činov. Ukázal ale, že schopnosť dokonale kopírovať je vzácna a nesie stopy geniality.
V šachu vás za kopírovanie nečaká ani väzenie, ani milióny dolárov. A predsa je schopnosť odkukávať a kopírovať veľmi užitočná. O Capablancovi sa napríklad hovorilo, že sa mu nikdy nechcelo študovať otvorenia. Prišiel na turnaj a prvé kolá bedlivo pozoroval, čo hrajú ostatní, a potom hral to isté. Nechal iných hráčov, nech urobia prácu nad otvoreniami za neho.
Aj vy môžete urobiť niečo podobné. Ako na to? Vyberte si hráča zo svetovej špičky, ktorý vám je blízky svojim herným štýlom a ideálne sa s vami aspoň čiastočne kryje repertoárom. Študujte jeho štýl, všímajte si, aké plány využíva pri prechode z úvodného štádia partie do strednej hry. Urobte si z jeho partií v ChessBase strom a kopírujte jeho otvorenia. Nech sa stane vaším učiteľom.
Je samozrejme jasné, že ak teoretické varianty, ktoré daný hráč hráva, držia na úrovni 2700+, budú dosť dobré aj pre úroveň, na ktorej hráte vy. A máte ušetrenú prácu s tým, čo a ako hrávať na každý konkrétny variant otvorenia.
Samozrejme, takéto „prevtelenie“ do iného šachistu má aj svoje úskalia. V prvom rade by ste nemali príliš prezrádzať, koho ste si za svoj idol vybrali. Potom by ste sa totiž stali pre súperov príliš čitateľnými. Stačilo by im pozrieť do databázy, čo hráva Giri alebo Svidler, a vedeli by, čo hrávate aj vy.
Druhým rizikom je, že si vyberiete variant, ktorý je nad vaše momentálne šachové schopnosti. Ktovie, koľko z nás by sa necítilo komfortne na Saganovom bicykli, alebo z neho rovno spadlo. Čo je dovolené profesionálom, nie je často dovolené radovým smrteľníkom.
Aj kopírovať je preto potrebné s rozumom. Neimitujte na sto percent, hrávajte len varianty, ktorým intuitívne rozumiete, a občas zahrajte aj čosi celkom iné, aby ste odvrátili prípravu súpera.
Stále však platí, že dobre niečo skopírovať je rovnakým znakom génia ako niečo nové vymyslieť. Veď nie náhodou mal i geniálny Bobby Fischer doma veľkú zbierku šachových kníh z 19. a prvej polovice 20.storočia.
Hľadal zabudnuté idey, ktoré by mohol skopírovať.