Čo ak nevyhrám?
Pri partii nás prenasledujú rôzne pocity a my by sme ich mali správne vedieť usmerňovať. V prvom rade nechceme, aby sa naplnili tie negatívne. Naše výsledky, náš herný prejav, naše šance na úspech, naše myšlienky počas partie v nezanedbateľnej miere ovplyvňuje naše sebavedomie.
Všetci sme niečím pri hre výnimoční a práve tým sme rozdielni. Súvisí s tým napr. aj nazeranie dvoch hráčov na tú istú pozíciu v tom istom čase, pri tej istej partii... Mnohokrát s opačnými pocitmi.
Vypozoroval som, že u mojich zverencov mnohokrát ovplyvňuje hodnotenie pozície práve sebadôvera. Z nej pramenia aktívne alebo pasívne ťahy, či celkové poňatie hry. Isto ste aj vy už boli v situácii, keď ste nehodnotili pozíciu objektívne, ale iba podľa svojich pocitov. Tie môže ovplyvniť viacero faktorov – rating súpera, vaše výsledky v predošlých partiách, viera v úspech atď. Môžu vás vyniesť do výšin a vy budete hrať aj horšiu pozíciu presvedčivo a neprehráte... alebo vás zatlačia na dno a hladko premrháte veľkú výhodu. Pre zvládanie kritických momentov v partii je potrebné mať pevné nervy a dôverovať si za každých okolností.
Radšej viac ako menej!
To by sa mohlo stať naším „pravidlom sebavedomia“ počas turnajovej partie. Ak už nie sme pri partii objektívny, tak nech je to radšej nadhodnotenie vlastnej pozície ako podcenenie. V mnou sledovanej vzorke hráčov sa to neustále potvrdzuje. Ten, kto verí pozícii viac, ako by možno mal, má lepšie výsledky ako hráč, ktorý jej dôveruje menej.
Nízke sebavedomie prináša problémy pri rozhodovaní sa, ale aj problémy pri počítaní variantov, pretože všetko preverujeme viackrát. Takáto váhavosť môže mať za následok stratu energie a časové tiesne. Aj to sa naplno potvrdzuje v mnohých prípadoch, keď na tréningu analyzujeme vlastné partie. Veľmi často sa stane, že ak nás prepadne myšlienka o prehre, tak to aj podobne dopadne.
Nadmerná sebaistota nie je veľmi populárna v bežných medziľudských vzťahoch. V šachu ale tvorí určitú masku daného hráča a vďaka nej takýto hráč dokáže lepšie znášať údery súpera a chladnokrvne ich odvracať. Lepšie zvláda časové tiesne, resp. sa do nich menej dostáva, skôr nájde niť v chaotických pozíciách.
Prílišná sebaistota však často vedie k preceneniu vlastnej pozície, či k podceňovaniu súpera. Prehra z takýchto dôvodov je z kategórie zbytočných.
Priemerné ciele sú pre priemerných
Treba si klásť vysoké reálne ciele. Väčšiu šancu na ich dosiahnutie má ten, kto si dostatočne verí. Sebavedomie ovplyvňuje aj to, aký vysoký cieľ si vieme dať. Rešpekt zo slabších hráčov je načrtnutý už vetou v úvode: „Čo ak nevyhrám?“ Na druhej strane, vyhrať podľa papierových predpokladov ešte nie je zďaleka napĺňaním vysokých cieľov.
Bežne hráči hrávajú proti silnejším aj slabším súperom. Nie sú stále favoritmi. Čo má však povedať napr. Magnus Carlsen? On je „papierovým“ favoritom v každej partii. Ak by si aj on kládol túto otázku v každej partii, v ktorej je favoritom, musel by sa zblázniť...
Strach z „nevýhry“ možno potlačiť tým, že sa budeme sústrediť iba na pozíciu a nie na súpera. Raz za partiu sa zvykne naskytnúť moment, ktorý nám môže zabezpečiť šance hrať na výhru – musíme trpezlivo striehnuť na svoju šancu.
No stress
Veľmi častým javom je, že nepodáme plnohodnotný výkon kvôli tomu, že sme v strese. Vyššie sebavedomie, či sebahodnotenie, dopomáha k jeho lepšiemu zvládnutiu. Radšej sa trápte nad faktom, či váš jazdec má dobré pole v centre šachovnice, ako nad výsledkom partie.
Hrajte s chuťou a dôverujte si radšej viac, ako menej. Nestresujte sa, stanovte si vysoký cieľ a potešte sa z každej maličkosti, ktorú sami objavíte za doskou. Ak Vás uchváti hra, nebudete sa pred partiou pozerať na elo súpera, či je vyššie alebo nižšie ako Vaše. Budete chcieť zahrať skvelú partiu, ktorá bude stáť za to. Ešte jedna rada na záver. Pre zvýšenie Vášho sebavedomia viac trénujte! Kto má natrénované, ten nastupuje na partiu s väčšou sebadôverou.