Poznáte sa? Poznáte svoje šachové ja? Rozumiete silným i slabým stránkam svojej hry? Vaši súperi sa na vás pripravujú. Študujú váš štýl, skúmajú vaše vydarené i menej vydarené partie? Robíte to aj vy sami?
Väčšina šachistov má akýsi mentálny blok, ktorý im bráni zaoberať sa objektívne vlastnou hrou. Nosíme v sebe akýsi vysnívaný, ideálny obraz nás samotných. Viac si pripomíname svoje najlepšie partie, než tie najnevydarenejšie prehry. Kdesi vnútri tajne veríme, že sme silnejšími šachistami, než v skutočnosti sme.
Naša spontánna sebareflexia je veľmi zlým radcom. Keď si nedáme pozor, budeme sa vidieť len akoby v krivom zrkadle. A to nám naši súperi nedarujú.
Sebareflexii sa treba učiť, v šachu i v živote. Do života sa vám miešať nechcem, v šachu ale môžete skúsiť nasledovné nápady:
1. Vytvorte si databázu vlastných partií
Prvým krokom k tomu, aby ste svojmu šachovému ja lepšie rozumeli, je mať všetky relevantné informácie pohromade. To znamená mať databázu všetkých svojich partií, so správnymi rokmi, menami súperov, elami a podobne.
Ak nemáte pohromade všetky svoje partie, podobáte sa človeku, ktorý síce celý život fotí, na dôchodku si ale obzerá len zopár náhodne nájdených fotiek. Ostatné totiž stratil, založil či vôbec nevytlačil.
2. Používajte štatistické funkcie ChessBase
Keď už máte všetky svoje partie pohromade, dovoľte matematike, nech urobí svoju prácu. Používajte Dossier a iné štatistické metódy, ktoré vám ChessBase ponúka. Pomocou nich napríklad zistíte, či hráte lepšie proti silnejším alebo proti slabším hráčom, ktoré otvorenia vámi idú najlepšie a podobne.
3. Pýtajte sa na svoju hru silnejších hráčov
Ak hráte s nejakým silným a sympatickým šachistom, neváhajte sa ho spýtať, čo by ste vo svojej hre mali zlepšiť. Pripravoval sa na vás, hral s vami niekoľko hodín partiu, určite bude mať nejaký zaujímavý názor. Ešte lepšie je, ak podobného šachistu máte priamo v klube či v tíme. Ten vás bude poznať ešte lepšie.
4. Analyzujte svoje prehraté partie
Prehry bolia. A kto by sa chcel vŕtať vo vlastných otvorených ranách. A predsa je to nutné. Analyzujte aj (teda hlavne!) svoje prehraté partie. Čo ste urobili zle? Prečo to šlo s vami dolu vodou? Potrebujete to vedieť, aby sa v ďalšej partii nezopakoval ten istý scénár. Úprimne, poznám niekoľko šachistov, ktorí celé roky prehrávajú na rovnaké slabiny svojej hry – a vôbec o tom nevedia.
5. Berte vážne každú svoju chybu!
Dajte si pozor na to, aby ste zľahčovali svoje chyby. Nehovorte: „To už som bol unavený!“ či „To bola časovka.“ Alebo „Mal som náhle zatmenie mysle.“ Každá chyba, ktorá sa prejavuje na výsledku partie, je nesmierne dôležitá. Zaslúži si, aby ste ju brali vážne.
Sebapoznávanie bolí. Zároveň je ale osvedčenou cestou k úspechu.