Ako každý dospelý muž dobre vie, košeľa k obleku sa predáva naaranžovaná ako kvetina, aby sa dobre skladovala a zároveň lákala zákazníkov. Je prichytená špendlíkmi ku kartónovému podkladu a zabalená v priehľadnom plaste. Keď ju chcete začať nosiť, čaká vás netriviálna úloha. Nájdete každý špendlík? Ak nie, môže vás vaša nová súčasť garderóby pri obliekaní riadne dopichať.
Traduje sa historka, že jeden zákazník, programátor, chcel celý problém vyriešiť exaktne. Obrátil sa na výrobcu košieľ s otázkou, koľko špendlíkov vlastne má hľadať. Odpoveď ho zarazila. Firma mu odpísala: „Vždy o jeden viac, ako si myslíte.“
Táto vtipná odpoveď sa dá krásne parafrázovať i na šachový prepočet. Keď sa sami seba pri partii pýtate: Ako hlboko mám počítať? Koľko ťahov kandidátov mám hľadať?, obvykle býva správnou odpoveďou lakonické: Vždy o jeden navyše, než sa vám chce.
Prepočet je ťažká práca. Ide asi o fyzicky najnamáhavejšiu činnosť, ktorú pri šachovej partii vykonávame. Preto nečudo, že naše telo má tendenciu sa chrániť a neustále a pokúša našu hlavu vypnúť do stand by módu. (Mimochodom, vedeli ste, že mozog síce váži len 2 percentá ľudského tela, ale na jeho chod je potrebná až štvrtina energie, ktorú telo prijme?) Aby toho dosiahlo, ako diabol-pokušiteľ vám neustále našepkáva vety ako:
„To nemá zmysel ďalej počítať, to už je ľahko vyhrané!“
„Spoľahni sa na svoju intuíciu, to jednoducho musí byť dobré!“
„To je jediný ťah, nemá zmysel hľadať nič iného.“
„Proste to zahraj, nejako to už dopadne…“
Prepočet je ťažká práca, ale zároveň je to najlepšia poistka, že vaša partia dopadne dobre. Počítajte, aj keď sa vám nechce. Počítajte, aj keď máte pocit, že všetko je jasné. Bez práce nie sú koláče ani víťazstvá. A v šachu práca = prepočet. Na záver vás chcem upozorniť na tri typické chyby, ktorých sa kluboví hráči pri prepočte často dopúšťajú:
1. Neuprednostňujte hĺbku pred šírkou
Videl som to snáď miliónkrát. Hráč si veľmi rýchlo zvolí kritický variant svojej analýzy a potom ho počíta do hĺbky šesť, osem či desať ťahov. Nadrie sa pritom ako kôň. Nevšimne si ale, že už v prvom ťahu má súper inú, omnoho silnejšiu odpoveď, a že teda robí úplne zbytočnú prácu.
Umenie prepočtu spočíva skôr v šírke – v schopnosti vidieť všetky relevantné pokračovania. Nepodceňujte fázu hľadania všetkých možností, hľadania ťahov kandidátov. Často je lepšie rátať plytšie, ale viac do šírky.
2. V taktickej pozícii sa neorientujte iba podľa strategických zákonitostí
Ak je na šachovnici veľa taktiky, je to akýsi výnimočný stav. Podobne, ako keď štáty v reálnom živote vstúpia do vojny. Vo vojnovom stave platia iné pravidlá; nemôžete sa v ňom chovať rovnako ako v dobe mieru. A podobne aj v situácii tehotnej taktikou nemôžete uvažovať primárne strategicky.
Počítajte aj ťahy, ktoré nevyzerajú na prvý pohľad dobre. Počítajte aj ťahy dozadu a von z centra. Uvažujte aj o výmenách, ktoré nedávajú strategicky zmysel. Pretože v takticky náročných situáciach ide často o holý život a povolené sú všetky prostriedky.
3. Zvlášť sa zamerajte na možnosti obrancu
Útočné ťahy napadajú aj klubových hráčov pomerne rýchlo. Sú priamočiare, smerujú dopredu a majú v sebe krásny, efektný náboj. Útočiace figúrky sa zlietajú k súperovmu monarchovi ako osy na zrelé ovocie.
Obranné ťahy sú ale o poznanie nenápadnejšie. Často ide o malé ťahy bez vône a chuti, keď sa brániaci hráč len potrebuje vhodne preskupiť. Alebo ide o protiútoky, ktoré je veľmi náročné vhodne načasovať.
Slovom, obranné možnosti je omnoho jednoduchšie prehliadnuť ako možnosti útočné. A preto: či už sa bránite alebo útočíte, vždy si dajte extra čas na to, aby ste zistili, či obranné valy náhodou nie sú o čosi pevnejšie, ako sa vám na začiatku zdalo.