Dostali ste niekedy vo vážnej partii jednoťahový mat? Ja áno, a nie jeden. Ale asi v najbolestivejšej podobe som ho zažil v partii na Mitropa Cupe v roku 2002, kde som hral za Slovensko na prvej šachovnici.
Pozícia na diagrame je z partie s talianskou reprezentantkou Elenou Sedinou. Bol som bielymi na ťahu, a zahral som neuveriteľné 29.De3??, po čom som samozrejme dostal 29...Dxg2# a bolo po partii.
Aby sme si rozumeli, v tom čase som už bol silný medzinárodný majster. Nebol som ani opitý, ani chorý, mal som viac ako dosť času na premýšľanie. Ťah som zahral asi po piatich minútach, rozhodne som ho nezahral okamžite. Ako sa takáto chyba vlastne vôbec môže stať?
Ako sa v šachistovej hlave zrodí chyba? To je samozrejme dôležitá otázka, pretože chyby sú v šachu bežné ako voda v daždi. Ak má hráč partiu vyhrať, je nutné, aby jeho protivník chyboval.
Samozrejme, veľká časť chýb sa rodí preto, lebo hráč nie je dostatočne kvalifikovaný vyriešiť všetky problémy v postavení. Ak ste napríklad nikdy nehrali Albinov protigambit, asi na prvýkrát nenájdete tú správnu cestu cez bažiny tohto variantu. Ja mám ale na mysli iné chyby; situácie, keď hráč hrá evidentne pod svoj štandard, keď hrá horšie, než na čo jasne má. Ako sa rodia takéto chyby?
Snažím sa už roky všímať si vo svojej vlastnej hre takéto momenty. A toto som vypozoroval:
1 Druhé najlepšie pokračovanie je tiež chyba
Celkom často sa mi stáva, že uvidím pokračovanie, ktoré je dobré, a ten ťah je pre mňa tak lákavý, že neodolám a zahrám ho, nehľadajúc už nič lepšie. Rozdiel v sile najlepšieho a druhého najlepšieho ťahu je ale nezriedka pomerne veľký. Nenechajte sa preto oslniť dobrým či obyčajným ťahom! Hľadajte ťah najlepší.
2 Malé riziko, malé úsilie, veľké riziko, veľké úsilie
Šachista má pri partii k dispozícii len obmedzený čas a energiu. Tieto obmedzené zdroje musí použiť na niekoľko desiatok rozhodnutí, z ktorých niektoré sú banálne či nedôležité, iné závažné až kľúčové. Je dôležité, aby ste nemrhali časom v situáciach, keď nie je o čom rozmýšľať, prípadne keď je k dispozícii niekoľko rovnocenných pokračovaní. Potom budete mať čas na skutočne ťažké rozhodnutia.
3 Udržať si nervy na uzde
Veľká časť chýb sa rodí z nešachových dôvodov. Je dôležité, aby ste sa pri partii nebáli, netrpeli samochválou, nenadávali súperovi, nepočítali body v turnajovej tabuľke. Ovládajte sa! Venujte sa tomu, čomu máte: práci nad partiou.
O šachovej psychike hovorí a píše v poslednom čase veľa veľmajster Róbert Cvek. Ak vás táto téma zaujíma, pozrite sa na jeho stránky, alebo si pustite jeho videá na YouTube.
4 Vynárajte sa pomaly!
Čo sa vlastne stalo v mojej partii so Sedinou? Bol som hlboko ponorený do prepočtu možných koncoviek po výmene dám, či už na poli c6, alebo na poli e4. Nikde som nevidel výhodu za bieleho (jednoducho preto, že postavenie je objektívne vyrovnané). V tom mi hlavou blysla myšlienka: „Čierny má oslabené kráľovské krídlo, čo keby som si skúsil nechať dámu?“ Od tejto myšlienky k ťahu ubehlo len relatívne málo času, z hĺbky variantov som sa „vynoril“ príliš rýchlo.
Je dobré „vynárať“ sa z hlbokej koncentrácie pomaly. Ešte tesne pred potiahnutím je dobré pozrieť sa na 10-30 sekúnd na pozíciu očami totálneho laika, hľadať úplne jednoduché hrozby. Občas sa tak môžete vyhnúť katastrofe.
Na záver vám nechcem zaželať, aby ste nerobili chyby. To nie je možné, sme konieckoncov ľudia, nie bohovia či stroje. Želám vám ale, aby ste sa ku každej zo svojich chýb znovu vrátili a skúsili sa z nej poučiť.