Ste fanúšikmi kanadských žartíkov? Jeden sa pred niekoľkými rokmi vydaril nemeckej firme ChessBase. Na svojej internetovej stránke publikovala článok, podľa ktorého sa jednému počítačovému expertovi podarilo „vyriešiť“ Kráľovský gambit. Podľa daného článku sa po mesiacoch práce tisíciek procesorov preukázalo, že po 1.e4 e5 2.f4 exf4 jediný ťah, ktorý vedie k remíze, je 3.Se2. Všetko ostatné údajne prehráva.
Priznám sa, že na tento žartík som na niekoľko hodín naletel. Natoľko sa obávam toho, ako počítače zasahujú do našich životov, že som nebol dostatočne ostražitý. Našťastie, o deň neskôr sa ChessBase sama priznala, že si zo svojich čitateľov vystrelila.
Ako ďaleko sú vlastne počítače s „vyriešením“ šachu? Našťastie nie príliš ďaleko. Dokážu síce analyzovať takmer ľubovoľnú pozíciu s veľkou mierou presnosti, ale na tisíc percent istú odpoveď nám vedia dať len v pomerne malom počte prípadov. Ide najmä o pozície, v ktorých je na šachovnici málo figúr a pešiakov. Pri malom počte kameňov vzniká totiž síce stále obrovské, ale pre počítače už zvládnuteľné množstvo možných pozícií. Naopak možných postavení s 32 kameňmi je tak enormné množstvo, že pred ním cúvajú všetky silikónové mozgy sveta.
Ak máte na šachovnici šesť a menej kameňov (to znamená oboch kráľov a nanajvyš štyri figúrky či pešuakov oboch farieb), môžete si na internete (napríklad na tejto adrese) zistiť, či stojíte na výhru, remízu alebo prehru. Taktiež vám Nalimovove databázy prezradia správnu cestu k danému výsledku.
Ako sa dajú Nalimovove databázy využiť?
1 Skladateľom štúdií sa zmenil svet
Aj keď v praktickom šachu sú tieto databázy dôležité, najväčšiu revolúciu spôsobili v tajomnom svete šachových štúdií. Prednedávnom museli skladatelia štúdií doviesť svoje riešenia do matu či jasnej remízy. Dnes sa za plnohodnotné ukončenie štúdie považuje, ak riešenie ústi do pozície Nalimovovej databázy, ktoré je zaručene vyhraté či remízové.
To dáva tvorcom štúdií novú voľnosť pri ich tvorbe. Naopak, niektoré staré štúdie neodolali prísne objektívnemu pohľadu strojových databáz a ukázali sa byť nekorektnými.
2 Taľ mal pravdu
Zmenilo či spresnilo sa i hodnotenie niektorých koncoviek. Napríklad geniálny Michail Taľ tvrdil, že koncovka dvoch strelcov proti jazdcovi je vyhratá za silnejšiu stranu. Nebol ale schopný svoje tvrdenie dokázať, analytická práca bola príliš zložitá. Až Nalimovove databázy presvedčivo dokázali, že silnejšia strana skutočne v naprostej väčšine prípadov vyhráva.
3 Šachové pravidlá sa museli revidovať
Nalimovove databázy taktiež ukázali, že v niektorých pozíciach (napríklad spomínaní dvaja strelci proti jazdcovi, ale aj dvaja jazdci proti pešiakovi) je najkratšia cesta k výhre dlhšia ako päťdesiat ťahov. Tento fakt vrhol tieň na zmysluplnosť päťdesiatťahového remízového pravidla. (Toto pravidlo hovorí, že ak počas päťdesiatich ťahov nedôjde k braniu či pohybu pešiaka, jeden zo súperov môže reklamovať nerozhodný výsledok.) Medzinárodná šachová federácia tak musela pravidlo revidovať, a navýšiť počet ťahov, počas ktorých sa silnejšia strana môže usilovať o víťazstvo, v niektorých koncovkách až na 75.
4 Nová forma tréningu
A samozrejme, Nalimovove databázy môžu pomôcť aj vám. Sú veľmi užitočným pomocníkom v tréningu. Myslíte si napríklad, že nemáte problém s výhrou koncovky dáma proti veži? Skúste ju vyhrať proti počítaču, ktorý používa Nalimovovu databázu. Garantujem vám, že nezvíťazíte.
Ľudia brániaci sa s vežou proti dáme držia vežu pri kráľovi, aby o ňu neprišli po sérii šachov končiacich sa dvojitým úderom na vežu a kráľa. Počítač ale vie presne, kedy je možné vežu vyšachovať a kedy nie. Preto je schopný držať vežu ďaleko od kráľa a vhodnými šachmi výhru silnejšej strane komplikovať.
A ako sa teda táto koncovka správne vyhráva? To vie len Nalimov. Spýtajte sa ho!