Priznávam sa. Práve som dohral sériu asi ôsmych bleskoviek na internete. Figúrky lietali, sekundy tikali, srdce bilo rozrušením. Vyhral som skoro všetko; pravda, nie vždy športovo. Niekoľko prehratých pozícii som zachránil a otočil v koncovkách, (tam rutina mojich súperov trochu pokrivkávala), niekoľko ľudí som celkom nemilosrdne zhodil. Aj to je súčasťou zábavy.
Pritom nie som práve internetový bleskovkový maniak. Na laptope používam výhradne touchpad a nie myš, a tak rýchlosť mojich ťahov nie je práve závratná. Predťahy nepoužívam, nechce sa mi. Môžem len ticho závidieť skutočným expertom, ako je napríklad slovenský český veľmajster Peťo Michalík, ktorý dokáže narábať s myšou a klávesnicou závratnou rýchlosťou. A aj on môže len závidieť profesionálnym hráčom počítačových hier, ktorí dokážu za minútu udrieť do klávesnice päťsto či viac krát.
Sú bleskovky škodlivé, ako nám opakovali tréneri v šachových oddieloch? Alebo sú naopak pre vývoj šachistu prospešné? A dá sa z nich vôbec niečo rozumného naučiť?
Proti bleskovkám hovorí niekoľko dobrých argumentov:
Najprv, bleskovky nie sú príliš podobné vážnym, klasickým partiám. V bleskovkách je dôležitá rýchla ruka a postreh, už menej nejaké hlboké strategické idey. Naopak, v klasickom šachu vám schopnosť zobrať všetko, čo súper podložil, nebude až taká platná. Súperi totiž podkladajú materiál len výnimočne.
Ďalej, láska k bleskovkám sa môže zmeniť na formu ľahkej závislosti, vďaka ktorej potom hráč menej trénuje (pretože tréning je menej zábavný a stojí viac úsilia) a viac času trávi v online herni. To určite nie je pre jeho vývoj prospešné.
A napokon, hranie bleskoviek môže vytvárať návyk k povrchnosti, ktorý sa potom prenáša i do vážnych partií. Ak ruka neodolá urobiť lákavý ťah, i keď ho hlava neodsúhlasila, môže to byť škodlivý dôsledok hrania bleskoviek.
Ale na druhej strane, viem si predstaviť pár dobrých dôvodov, prečo je dobré aspoň z času na čas bleskové partie hrať:
Po prvé, každý z nás potrebuje prax. Šachista sa z veľkej časti rozhoduje podvedome, zvykovo a reflexívne, podobne ako tenista. Uvidí kombináciu, alebo nie? O tom nerozhodujú nejaké hlboké vedomé úvahy, ale z veľkej časti práve podvedomie. A vďaka bleskovkám (pokiaľ ich hrá s otvorenými, všímavými očami) môže hráč získať určité prospešné, najmä taktické reflexy. Taktiež je možné odskúšať si takto nové otvorenie; bez rizika zistíte, či vám vznikajúce pozície „sedia“, ale vôbec nie. Je ale fajn sa po každej partii zastaviť, pozrieť sa na ňu krátko s počítačom, (niektoré servery to umožňujú) a porozmýšľať nad tým, čo sa dá z nej naučiť.
Ďalej, bleskovky sú zábava, a je dôležité, aby sme z kráľovskej hry mali radosť. Cez bleskovky sa buduje vzťah hráča k šachom podobne, ako sa cez hry a bláznovstvá buduje vzťah rodičov a detí.
A napokon, sú bleskovky a klasické šachy skutočne tak rozdielne? To by znamenalo, že v nich vynikajú celkom rôzni ľudia. A tak tomu evidentne nie je. Svetovému klasickému i bleskovkovému rebríčku dominuje ten istý človek, Magnus Carlsen. Medzi prvými desiatimi blickármi v tomto rebríčku nájdete (11.januára, keď tento text píšem), len dvoch ľudí, ktorí nepatria zároveň do absolútnej svetovej špičky v svetovom šachu. Ich mená sú Jurij Škuro a Daniil Dubov.
V Českej republike sa reprezentatívne majstrovstvá v bleskovom šachu hrajú od roku 2003. Zo štrnástich ročníkov vyhral osemkrát David Navara, dvakrát Viktor Láznička, dvakrát Vojtěch Plát a raz Tomáš Polák a Miloš Jirovský. V rovnakom období bol majstrom ČR v klasickom šachu opäť najmä David Navara (7x), ostatní hráči (Láznička, Štoček, Babula, Šimáček, Plát, Jirovský, Polák) iba po jeden krát. Vidíte nejaký zásadný rozdiel medzi bleskovým a klasickým šachom?
Ja osobne si myslím, že ak k bleskovkám pristupujete s mierou, hráte so silnými súpermi a snažíte sa získať z nich aspoň minimálnu spätnú väzbu, nemôžu vám zásadne uškodiť.
A čo si myslíte vy? Som zvedavý na vaše komentáre pod článkom.