top of page
Writer's pictureGM Ján Markoš

Hrať či nehrať bleskovky na internete?




Priznávam sa. Práve som dohral sériu asi ôsmych bleskoviek na internete. Figúrky lietali, sekundy tikali, srdce bilo rozrušením. Vyhral som skoro všetko; pravda, nie vždy športovo. Niekoľko prehratých pozícii som zachránil a otočil v koncovkách, (tam rutina mojich súperov trochu pokrivkávala), niekoľko ľudí som celkom nemilosrdne zhodil. Aj to je súčasťou zábavy.

Pritom nie som práve internetový bleskovkový maniak. Na laptope používam výhradne touchpad a nie myš, a tak rýchlosť mojich ťahov nie je práve závratná. Predťahy nepoužívam, nechce sa mi. Môžem len ticho závidieť skutočným expertom, ako je napríklad slovenský český veľmajster Peťo Michalík, ktorý dokáže narábať s myšou a klávesnicou závratnou rýchlosťou. A aj on môže len závidieť profesionálnym hráčom počítačových hier, ktorí dokážu za minútu udrieť do klávesnice päťsto či viac krát.

Sú bleskovky škodlivé, ako nám opakovali tréneri v šachových oddieloch? Alebo sú naopak pre vývoj šachistu prospešné? A dá sa z nich vôbec niečo rozumného naučiť?

Proti bleskovkám hovorí niekoľko dobrých argumentov:

Najprv, bleskovky nie sú príliš podobné vážnym, klasickým partiám. V bleskovkách je dôležitá rýchla ruka a postreh, už menej nejaké hlboké strategické idey. Naopak, v klasickom šachu vám schopnosť zobrať všetko, čo súper podložil, nebude až taká platná. Súperi totiž podkladajú materiál len výnimočne.

Ďalej, láska k bleskovkám sa môže zmeniť na formu ľahkej závislosti, vďaka ktorej potom hráč menej trénuje (pretože tréning je menej zábavný a stojí viac úsilia) a viac času trávi v online herni. To určite nie je pre jeho vývoj prospešné.

A napokon, hranie bleskoviek môže vytvárať návyk k povrchnosti, ktorý sa potom prenáša i do vážnych partií. Ak ruka neodolá urobiť lákavý ťah, i keď ho hlava neodsúhlasila, môže to byť škodlivý dôsledok hrania bleskoviek.

Ale na druhej strane, viem si predstaviť pár dobrých dôvodov, prečo je dobré aspoň z času na čas bleskové partie hrať:

Po prvé, každý z nás potrebuje prax. Šachista sa z veľkej časti rozhoduje podvedome, zvykovo a reflexívne, podobne ako tenista. Uvidí kombináciu, alebo nie? O tom nerozhodujú nejaké hlboké vedomé úvahy, ale z veľkej časti práve podvedomie. A vďaka bleskovkám (pokiaľ ich hrá s otvorenými, všímavými očami) môže hráč získať určité prospešné, najmä taktické reflexy. Taktiež je možné odskúšať si takto nové otvorenie; bez rizika zistíte, či vám vznikajúce pozície „sedia“, ale vôbec nie. Je ale fajn sa po každej partii zastaviť, pozrieť sa na ňu krátko s počítačom, (niektoré servery to umožňujú) a porozmýšľať nad tým, čo sa dá z nej naučiť.

Ďalej, bleskovky sú zábava, a je dôležité, aby sme z kráľovskej hry mali radosť. Cez bleskovky sa buduje vzťah hráča k šachom podobne, ako sa cez hry a bláznovstvá buduje vzťah rodičov a detí.

A napokon, sú bleskovky a klasické šachy skutočne tak rozdielne? To by znamenalo, že v nich vynikajú celkom rôzni ľudia. A tak tomu evidentne nie je. Svetovému klasickému i bleskovkovému rebríčku dominuje ten istý človek, Magnus Carlsen. Medzi prvými desiatimi blickármi v tomto rebríčku nájdete (11.januára, keď tento text píšem), len dvoch ľudí, ktorí nepatria zároveň do absolútnej svetovej špičky v svetovom šachu. Ich mená sú Jurij Škuro a Daniil Dubov.


V Českej republike sa reprezentatívne majstrovstvá v bleskovom šachu hrajú od roku 2003. Zo štrnástich ročníkov vyhral osemkrát David Navara, dvakrát Viktor Láznička, dvakrát Vojtěch Plát a raz Tomáš Polák a Miloš Jirovský. V rovnakom období bol majstrom ČR v klasickom šachu opäť najmä David Navara (7x), ostatní hráči (Láznička, Štoček, Babula, Šimáček, Plát, Jirovský, Polák) iba po jeden krát. Vidíte nejaký zásadný rozdiel medzi bleskovým a klasickým šachom?

Ja osobne si myslím, že ak k bleskovkám pristupujete s mierou, hráte so silnými súpermi a snažíte sa získať z nich aspoň minimálnu spätnú väzbu, nemôžu vám zásadne uškodiť.

A čo si myslíte vy? Som zvedavý na vaše komentáre pod článkom.

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page